keiki

Ale povedzme si, hnev je vždy emócia, ktorá schováva a prikrýva iné emócie. Tak isto ako starostlivá mama zakryje malé dieťa do mäkkej periny, aby ho ochránila pred zimou, tak podobne hnev zabalí iné, možno oveľa dôležitejšie pocity.

Hneváme sa pretože naše deti neprídu na čas domov a my sa bojíme? Strach .
Hneváme sa pretože máme pocit, že nič nevychádza tak akoby sme chceli? Beznádej .

Ľútosť, smútok, bolesť, krivda ... Kto z nás nikdy nepocítil hnev?

Keď sa pozriem okolo seba, do spoločnosti, cítim hnev. Ale vlastne je to pocit beznádeje a možno aj ľútosť nad ľudskou hlúposťou.
Napadlo mi ... existuje vôbec na tejto planéte jedna jediná vec, idea, ktorú by sa po svojom vzniku niekto nesnažil speňažiť a urobiť z nej prostitútku?
Žijeme svoj život pre peniaze?
Vstávame ráno preto aby sme boli so svojimi blízkymi, venovali sa svetu, prírode, systému, pomáhali si, alebo vstávame ráno preto aby sme šli do práce, zarábali peniaze a kupovali si veci, aby zasa iný ľudia mohli chodiť do práce a kupovať si iné veci a tý potom aby zasa mohli ... A potom tý čo stále chodia do práce aby mohli kupovať a kupovať, pretože je to proste nutné, musia si oddýchnuť. S alkoholom, drogou, hocičím ...  tak je život opojne sladký a my nevidíme. Aspoň na chvíľku.

Peniaze sú hodnotnejšie ako život a tento svet dospel do bodu v ktorom sa to nedá opraviť.
Čo sa s tým dá robiť? Nič. Má snáď radový občan, ako ja alebo vy, šancu niečo zmeniť?

A čo keby sme mali k dispozícii čarovný prútik?
Mávli by sme?

Ja osobne by som si ten prútik odložila. Ak by som ním predsa len mávla a zbavila ľudí všetkého, čo svojou honbou za peniazmi a mocou napáchali, stálo by to vôbec za to?

Mávli by ste?